Srdcovo-cievne ochorenia
Najvážnejšími ochoreniami kardiovaskulárneho systému sú vysoký krvný tlak a artérioskleróza (negeneratívna choroba krvných ciev). Obe tieto ochorenia so sebou nesú vysoké riziko srdcového infarktu a mozgovej príhody. Aj tieto dva typy srdcovo-cievnych príhod, ktoré sa často končievajú smrťou, sa samy osebe klasifikujú ako kardiovaskulárne diagnózy.
ONTARGET/TRANSCEND - prelomová štúdia
Nové poznatky na poli srdcovo-cievnych ochorení prinesie najväčšia štúdia v sekundárnej prevencii ONTARGET/TRANSCEND. Do tejto štúdie bolo zaradených viac ako 25000pacientov s kardiovaskulárnym ochorením (okolo 400 zo Slovenska).
ONTARGET/TRANSCEND porovnáva liečbu liekom s aktívnou látkou telmisartan so štandardnou liečbou a zisťuje výskyt úmrtnosti u pacientov so srdcovo-cievnymi ochoreniami. Definitívne výsledky budú publikované v marci 2008 na zjazde American College of Cardiology v Chicagu.
Keď zlyhá prítok krvi
Sval ľudského srdca sa pri prečerpávaní krvi do celého tela stiahne asi 70 až 80-krát za minútu. Týmto spôsobom zásobuje srdce orgány tela kyslíkom a dôležitými živinami. Čo sa však stane, keď prítok krvi do samotného srdcového svalu, prípadne do niektorých jeho častí, zlyhá? K takejto príhode dochádza napríklad vtedy, keď sa krvné cievy upchajú krvnými zrazeninami. Dôsledkom môže byť stav, ktorý je známy pod označením infarkt myokardu – alebo, inak, srdcová slabosť či zlyhanie srdca.
Väčšina srdcových infarktov sa začína pomaly a zvyčajne ich sprevádza mierna bolesť, slabosť, nevoľnosť, dýchavičnosť alebo návaly potenia. Keďže však nejde o jednoznačné príznaky, mnohí ľudia vyčkávajú často až pridlho, kým vyhľadajú lekársku pomoc. Infarkt sa im však môže stať osudným. Preto je treba v podobných situáciách čím skôr vyhľadať lekára a poradiť sa s ním. V zásade totiž existujú spôsoby, akými je možné riziko srdcového infarktu znížiť.
Porážka (mŕtvica) - cievna mozgová príhoda
Ak dôjde k upchatiu ciev v mozgu, je to tiež mimoriadne nebezpečné. Ak sa stane, že sa preruší prítok krvi do niektorých oblastí mozgu, pacient dostane mozgový ischemický záchvat, ktorý je najčastejšou formou mozgovej mŕtvice. Ak sa preruší prísun nevyhnutného množstva kyslíka a živín do mozgu, dochádza k poruche alebo úplnému zlyhaniu niektorých mozgových funkcií. K príznakom mozgovej mŕtvice patria prejavy ako je porucha reči, poruchy zraku a paralýza (ochrnutie) alebo poruchy vedomia.
Ak prerušenie prísunu kyslíka a živín trvá dlhší čas, postihnuté nervové bunky odumierajú a poškodenie sa stáva trvalým. Porážka sa v mnohých prípadoch končí aj smrťou. Aj v prípade mozgovej príhody platí to isté čo pri srdcovom infarkte: mŕtvica sa musí začať liečiť rýchlo, najlepšie okamžite, a je potrebná prevencia na zníženie rizika.
Najlepšou ochranou je prevencia
Krvným zrazeninám, ktoré majú za následok mozgovú príhodu alebo srdcový infarkt, často predchádzajú pláty na stenách krvných ciev. Príčinou takýchto plakov či usadenín bývajú vysoké koncentrácie tuku v krvi. Túto usadeninu od krvného obehu oddeľuje iba veľmi tenká vrstva buniek. Keď sa táto vrstva pretrhne, obsah plátu sa uvoľní do krvi a automaticky sa aktivujú mechanizmy zrážania krvi – a to vedie k vzniku krvnej zrazeniny.
Existujú liečivá, ktoré zamedzujú zoskupovanie krvných doštičiek, a tým zabraňujú vznik krvných zrazenín. Ak sa užívajú každodenne, riziko vzniku zrazenín sa znižuje. Spoločnosť Bayer Schering Pharma takýto liek ponúka. Tento liek je špeciálne upravený tak, aby ho pri každodennom užívaní dobre znášal aj žalúdok.
