Chronická lymfatická leukémia
Príčina tejto choroby ešte vždy nie je uspokojivo objasnená. Najčastejšie sa však v tejto súvislosti diskutuje o možnostiach, akými sú niektoré druhy žiarenia, chemických látok, vírusov a tiež sa diskutuje o genetických faktoroch.
Jednou z charakteristických čŕt chronickej lymfatickej leukémie je hromadenie funkčne nedovyvinutých bielych krviniek (lymfocytov) v kostnej dreni, krvi, lymfatickom tkanive a v ďalších orgánoch. Lymfocyty sa v krvi nachádzajú v dvoch rôznych formách: ako bunky B a bunky T. V 95 percentách všetkých prípadov CLL ide práve o postihnutie lymfocytov B.
Zmutované bunky B žijú dlhšie ako normálne zdravé bunky. Hromadenie funkčne nezrelých, nedovyvinutých buniek v kostnej dreni prekáža vytváraniu zdravých buniek a môže tak byť i príčinou úmrtia.
Dnes ešte vždy všetci pacienti, postihnutí týmto ochorením, musia žiť s vedomím že chronická lymfatická leukémia je neliečiteľnou chorobou. No medzičasom sa predsa len už podarilo vyvinúť určité inovatívne formy liečenia lymfocytovej leukémie, ktoré zatiaľ umožňujú aspoň značne predĺžiť i skvalitniť život pacienta.
Dlhodobo bez symptómov
Vo všeobecnosti sa rozlišuje medzi akútnymi a chronickými formami leukémie. Na rozdiel od akútnych foriem sa chronické formy (z ktorých jednou je aj CLL) často dlhodobo neprejavujú nijakými príznakmi. Občas sa stáva, že sa na chronickú leukémiu príde celkom náhodou pri rutinnom krvnom teste. Niekedy je však toto ochorenie možné identifikovať podľa nezreteľných, roztrúsených symptómov, akými môžu byť napríklad únava, zvýšené teploty, náhly úbytok telesnej hmotnosti, nočné potenie, nezvyčajne časté nachladnutia alebo infekčné choroby, zdurenie žliaz v krku, vo vnútri lakťa alebo slabín, alebo zdurená slezina.
Z týchto dôvodov sa teda chronická lymfatická leukémia často vôbec nediagnostikuje – a teda ani nelieči, respektíve sa diagnostikuje a lieči až vtedy, keď je už prineskoro.
Ako sme už povedali, úplné vyliečenie zatiaľ ešte možné nie je, ale predĺženie života už možné je
Iba pred niekoľkými desiatkami rokov neexistovala na chronickú lymfatickú leukémiu ešte prakticky nijaká terapia. Odvtedy sa však už podarilo vyvinúť a začať vyrábať niekoľko typov liekov. A hoci tieto lieky ešte nedokážu chronickú lymfatickú leukémiu vyliečiť úplne, dokážu už aspoň výrazne zvýšiť kvalitu pacientovho života. CLL sa zásadne lieči najskôr prostriedkami chemoterapie. Dôležitú úlohu v tejto spojitosti hrajú takzvané alkylačné látky. Niekedy sa tiež používajú kombinácie niekoľkých druhov takýchto látok. Pokiaľ pacient na terapiu reaguje, výsledky krvných testov (počet krviniek) sa vrátia do normálu - a kvalita života pacienta sa zlepšuje.
Avšak, ako sa to často stáva pri liečení nádorových ochorení, zákernou stránkou tejto liečby je, že počiatočnú terapiu často prežijú jednotlivé malígne (zhubné) bunky. Po ďalšom rozmnožení sa tieto bunky môžu dokonca stať voči chemoterapeutickým látkam odolnými. V takom prípade prichádza na rad ďalšia liečba, tzv. liečba druhej línie.
Od roku 1991 existuje chemická látka, ktorá dokáže selektívne meniť genetické zloženie malígnych buniek. Tým môže blokovať enzýmy, ktoré by bunka potrebovala na svoje delenie. Výsledkom tohto procesu je, že malígna bunka takto stráca schopnosť vlastnej reprodukcie a nemôže sa ďalej množiť. Je to zásadný úspech v boji proti leukémii CLL.
Nová nádej: Protilátky
Popri klasických chemoterapeutických látkach sa v boji proti chronickej lymfatickej leukémii medzičasom dobre osvedčili aj protilátky. Tieto látky sú štruktúrované tak, že sa dokážu dokonale „prilepiť“ na bielkoviny nachádzajúce sa na povrchu lymfocytov. Takto protilátka vlastne tieto bunky označuje , takže sa stávajú pre vlastný, prirodzený imunitný systém tela viditeľnými. Týmto spôsobom sa teda po tele distribuuje rozkaz: „Zničiť bunku!“ Po ukončení liečby môžu zostávajúce kmeňové bunky produkovať zdravé lymfocyty a regenerovať tak imunitný systém. V rámci klinických štúdií sa protilátky už osvedčili aj ako účinný prostriedok liečby prvej línie.
